|
|
|
|||||||
|
|
|
|
|
|
|
|
||
|
Podnikanie Obchodný
zákonník v § 2 definuje podnikanie ako 1.
sústavnú činnosť, 2.
vykonávanú samostatne podnikateľom, 3.
vo vlastnom mene, 4.
na vlastnú zodpovednosť, 5.
za účelom dosiahnutia zisku. Ak
nie je niektorý z týchto znakov naplnený, nejedná sa o podnikanie. Podľa
ústavy má každý právo vykonávať zárobkovú činnosť, no zároveň ústava pripúšťa
možnosť zákonných obmedzení. Takýmto obmedzením sú napríklad rôzne podmienky,
ktorých splnenie musí preukázať prevádzkovateľ remeselných živností (prax,
vyučenie v odbore). Podmienky
podnikania sú v slovenskom práve upravené dvomi základnými spôsobmi: 1.
v živnostenskom zákone 2.
v osobitných zákonoch (o bankách, o advokácii a podobne) Väčšina
spôsobov podnikania je živnosťou a spravuje sa živnostenským zákonom.
Tento zákon vymenúva niektoré živnosti, vymenúva čo nie je živnosťou,
ustanovuje podmienky pre prevádzkovanie živnosti (získanie živnostenského
listu) a podobne. Jednotlivé spôsoby podnikania (tzv. predmety činnosti)
sú pri viazaných a koncesovaných živností uvedené v prílohe.
Ohlasované živnosti nie sú uvedené v prílohe aj z toho dôvodu, že
zákonodarca nemohol predpokladať aké spôsoby podnikania, ktoré
v budúcnosti vzniknú. Obvodné úrady pri vydávaní živnostenských listov
používajú určité zoznamy voľných živností, no nie je vylúčené, aby sa
živnostenský list vydal aj na živnosť, ktorú takýto zoznam , ani zákon
nepoznajú. KTO
JE ŽIVNOSTNÍK? Za
živnostníka označujeme najčastejšie fyzickú osobu, ktorá podniká vo vlastnom
mene na základe živnostenského oprávnenia (napr.: Jozef Tomčík - murárske
práce). Na základe živnostenského oprávnenia však podnikajú aj právnické
osoby. Napríklad reklamná agentúra (Superreklama, s r.o.) musí mať
živnostenský list s predmetom podnikania „reklamné služby“, aby mohla
v tejto oblasti podnikať. Mnohí ľudia uprednostňujú podnikanie
prostredníctvom právnickej osoby (SRO, VOS, A.S...). Hlavnou výhodou je
oddelenie „majetku na podnikanie“ od ostatného majetku, aby v prípade
exekúcie bol postihnutý iba majetok obchodnej spoločnosti. Živnostníkmi
nemôžeme nazvať fyzické a právnické osoby, ktorých činnosť nie je upravená
živnostenským zákonom, ale osobitným zákonom (banky, poisťovne, advokáti,
lekári..). POVINNOSTI
PODNIKATEĽA Tieto
povinnosti môžeme rozdeliť na 4 základné skupiny: a)
dane b)
odvody na zdravotné a sociálne poistenie c)
povinnosti súvisiace so zamestnancami d)
účtovníctvo. Každý
podnikateľ má iný rozsah týchto povinností. Závisí to od jeho predmetu podnikania
a iných vlastností. Spoločnosť s ručením obmedzeným má iné povinnosti
ako fyzická osoba, študent má zas iné povinnosti ako neštudent... Mnohých
podnikateľov neprehľadnosť týchto povinností odradí od podnikania, no nie je
žiadnym tajomstvom, že mnohí úspešný podnikatelia nemali o týchto
povinnostiach na začiatku podnikania ani potuchy. Odporúčame
vám najprv sa zamýšľať nad tým v čom by sa dalo podnikať , ako nad tým,
aké to bude ťažké začať. Ak budete vedieť v čom chcete podnikať, zúži sa
aj okruh potencionálnych povinností. Viac
informácii o povinnostiach podnikateľa nájdete na internete (napr. www.zivnostnik.sk), alebo vám niektoré
informácie na žiadosť poskytne aj obvodný úrad v zmysle §66ba živnostenského
zákona. NEOPRÁVNENÉ PODNIKANIE Neoprávneným
podnikaním, teda podnikaním bez živnostenského oprávnenia alebo oprávnenia
podľa osobitného zákona, sa môžete dopustiť priestupku alebo aj trestného
činu. Podľa
Trestného zákona (§ 251) sa trestného činu neoprávneného podnikania dopustí
ten, kto neoprávnene podniká v malom rozsahu. Pre určenie toho, či ide
o malý rozsah sa primerane použijú ustanovenia o malej škode podľa
§ 125 TZ. Malou škodou je podľa TZ
škoda prevyšujúca 266 EUR. Z toho vyplýva, že páchateľ by
pravdepodobne musel dosiahnuť obrat alebo zisk nad 266 EUR. 24.7.2009 Pravna.szm.sk |
||||||||
|
|
||||||||